Žiadny vzťah sa nezaobíde bez hádok.
Čo sa skrýva za hádkami? / foto depositphotos.com
Hádky sú súčasťou každého vzťahu, dokonca aj zdravého. Niekedy stačí najmenšia kritika alebo drobná provokácia, aby sa domáca maličkosť okamžite zmenila na búrku obvinení, hnevu a vzájomnej obrany.
Ako vysvetľuje Greg Levoy, autor knihy Vocation: Finding and Pursuing Real Life, v stĺpčeku pre Psychology Today, počas týchto konfrontácií vybuchujeme, akoby sme bránili svoju česť, ale v skutočnosti bránime len svoju zraniteľnosť.
Podľa autora sme často „vo vojne“ nie kvôli sile, ale kvôli slabosti. Ako napísal americký spisovateľ Andrew Bard Schmukler, práve pocit zraniteľnosti nás núti demonštrovať moc a kontrolu. Platí to pre romantické vzťahy, ako aj pre vzťahy medzi národmi.
Keď nás niekto kritizuje alebo spochybňuje, inštinktívne reagujeme a telo prechádza do režimu „udri alebo uteč“. Bojíme sa, že budeme vyzerať nedokonalí, preto reagujeme agresiou. Podľa Levoya sme v takýchto chvíľach „vo vojne“ nie s osobou pred nami, ale s bolesťou z minulosti:
„Je to duch. Je to spomienka na nejakú zradu v minulosti, nejaké zranenie, ktoré si nesiete od detstva, a hlboký pocit nespravodlivosti, ktorý stále pociťujete v súvislosti s okolnosťami, na ktoré ste nemali vplyv.“
Prečítajte si tiež: „V súvislosti s tým, že sa vám v minulosti stalo, že ste sa stali obeťou nešťastia, sa vám zdá, že sa vám to stalo:
Autor sa domnieva, že sa na človeka, ktorý nám jednoducho pripomína skutočného vinníka a skrytú zraniteľnosť, vrháme skôr, ako by sme riešili zdroj problému, ktorý je v nás. Okrem toho nám adrenalín z konfliktu môže dodať pocit, že žijeme, máme všetko pod kontrolou, a dokonca sa cítime príjemne. Psychologička Carolyn Elliotová to nazýva „existenciálny fetiš“ – skryté potešenie z bolestivých, opakujúcich sa scenárov.
Naša túžba po moci a kontrole nevychádza z vedomej túžby dominovať, ale z pradávneho strachu z bezbrannosti. Ľudia boli kedysi korisťou silnejších bytostí a spomienka na túto prvotnú bezbrannosť v nás stále žije. Demonštrujeme silu a argumentujeme, ale pôsobí v nás strach z bezmocnosti voči prírode, času a neznámemu. Cesta von sa začína uvedomením si, čo nás desí a čo vlastne v momente hádky chránime:
„Dynamika, ktorá pôsobí na mikroúrovni ľudských vzťahov, pôsobí aj na makroúrovni. V osobnej aj politickej sfére bolo ohrozenie nášho presvedčenia, cti alebo identity podnetom na mnohé bitky. A v oboch sférach je psychologickou pravdou, že za šikanovaním, narcizmom a aroganciou sa skrýva pocit menejcennosti, ktorý nás núti kompenzovať alebo nadmerne kompenzovať demonštráciou sily a agresie a ktorý nás núti pokračovať v boji,“ píše sa v článku.
Ale aj v tom najvyhrotenejšom boji sa skrýva túžba po uzdravení. Konflikty neopakujeme len z tvrdohlavosti – podvedome sa snažíme zahojiť starú ranu, píše Levoy:
„V skutočnosti, ak by sme sa dokázali pozrieť na agresívne správanie toho druhého a spýtať sa: „Čoho sa tento človek bojí, čo sa snaží chrániť, čo sa snaží liečiť?“, zmenilo by to všetko.“
Už skôr americký psychológ Mark Travers pomenoval dve veci, ktoré môžete pred svojím partnerom bezpečne skrývať.
