Ukázalo sa, že rozšírené presvedčenie, že by ste mali denne prejsť aspoň 10 000 krokov, je mýtus.
Chôdza predchádza kognitívnym problémom / foto depositphotos.com
V skutočnosti myšlienka, že je potrebné urobiť každý deň 10 000 krokov, nemá žiadny vedecký základ. Ako píše portál Inc.com, mnohé štúdie ukázali, že určite je lepšie chodiť viac ako menej, ale nie je potrebné urobiť denne presne 10 000 krokov.
Nová štúdia Harvard Medical School publikovaná v časopise Nature Medicine sa zaoberala vplyvom chôdze nie na celkové zdravie, ale na udržanie bystrosti mozgu s pribúdajúcim vekom a dospela k zaujímavým záverom.
Aby vedci zistili, ako chôdza ovplyvňuje zdravie mozgu, analyzovali údaje od takmer 300 dospelých vo veku od 50 do 90 rokov. Na začiatku projektu mali všetci účastníci normálne kognitívne funkcie. Úroveň ich aktivity sa pravidelne monitorovala pomocou krokomeru. Vedci tiež vykonávali pravidelné kognitívne testy počas 14 rokov.
U vybranej skupiny 172 účastníkov sa pravidelným PET skenovaním zisťovalo hromadenie bielkovín v mozgu, ktoré indikuje Alzheimerovu chorobu.
Prečítajte si tiež:
U účastníkov, ktorých mozog nemal na začiatku štúdie žiadne skoré príznaky Alzheimerovej choroby, počet prejdených krokov nemal veľký význam. Títo jedinci si udržali dobré kognitívne funkcie počas celého sledovaného obdobia bez ohľadu na to, koľko krokov urobili.
Ale pre účastníkov, ktorí na začiatku štúdie vykazovali veľmi skoré príznaky úbytku kognitívnych funkcií, mala chôdza veľký význam. Viac pohybu sa spájalo s menším hromadením problematických proteínov v mozgu a s menšími príznakmi kognitívneho úpadku. A títo účastníci nemuseli urobiť až 10 000 krokov denne, aby zaznamenali výhody.
Ukázalo sa, že už 3000 – 5000 krokov denne spomalilo mentálny úpadok o tri roky, zatiaľ čo 5000 – 7500 krokov denne spomalilo tento proces až o sedem rokov. Zdá sa, že nad touto úrovňou už kroky navyše nemali veľký význam.
Aj jednoduché cvičenia môžu pomôcť
„Veľmi povzbudivým zistením je, že aj jednoduché cvičenie pomáha,“ uviedla výskumníčka Harvard Medical School a spoltorka štúdie Wai-Ying Wendy Yau.
Ako poznamenal psychológ Ife Hogervorst, toto nie je prvá štúdia, ktorá dokazuje, že chôdza v primeranom tempe môže mať významný vplyv na rýchlosť starnutia mozgu.
„Britská štúdia na 1 139 ľuďoch starších ako 50 rokov zistila, že u tých, ktorí boli stredne až vysoko aktívni, sa pri sledovaní počas ôsmich až desiatich rokov znížilo riziko demencie o 34 – 50 %. Väčšia štúdia v Spojenom kráľovstve sledovala 78 430 ľudí počas siedmich rokov pomocou akcelerometrov na zápästí. Zistilo sa, že riziko demencie sa znížilo o 25 percent už pri 3 800 krokoch denne,“ vysvetlila.
Toto zistenie je dôležité aj pre ľudí v strednom veku a všetkých, ktorí dúfajú, že si udržia mozog čo najdlhšie bystrý. Ak je pre vás 10 000 krokov zdrvujúcich, nemusíte zúfať. Môžete sa obmedziť na menej chôdze, pretože aj málo pohybu je oveľa lepšie ako nič.
Záleží na tom, ako a kde chodíte
Ďalšie štúdie skúmali vplyv spôsobu chôdze na zdravie. Vedci napríklad zistili, že spomalenie chôdze na rozhovor alebo obdivovanie výhľadu a následné zrýchlenie na chvíľu zvyšuje zdravotný prínos. Stojí za to venovať pozornosť aj tomu, kam chodíte.
„Chôdza vonku, najmä v prírode, môže byť obzvlášť prospešná pri prevencii demencie – možno preto, že zlepšuje náladu a spánok a zároveň znižuje izoláciu, čo sú všetko rizikové faktory demencie. Kombinácia fyzickej aktivity, prirodzeného svetla a sociálnej interakcie počas pohybu na čerstvom vzduchu môže vytvoriť viacero ochranných účinkov, ktoré sa navzájom dopĺňajú,“ uviedol Hogervorst.
Už skôr My napísal, či 10 000 krokov denne naozaj pomôže znížiť krvný tlak. Vedci vymenovali niekoľko dôvodov, prečo má chôdza pozitívny vplyv na krvný tlak, najmä podľa nich posilňuje srdce, udržiava zdravie ciev, pomáha zvládať stres a kontrolovať hmotnosť.
